Keď počúvam príbehy mamičiek ktoré rodili 15 hodín a niektoré aj viac tak som naozaj vďačná za môj rýchly a takmer bezbolestný porôd.
Okolo 3:00 ráno mi odtiekla plodová voda, kontrakcie žiadne tak sme sa pomaly vybrali do nemocnice. Na prijíme nás privítala ospalá ofučaná sestrička a kázala mi sa prezliecť. Pýta sa ma ako často mám kontrakcie, vravím jej že nemám len mi odtiekla voda. Že či som si istá že to bola plodová voda No nie, pocikala som sa a stále si po troškách ucvrkávam Aj s mamou a Iskrenom nás zobrala na pôrodné, no oni museli čakať na chodbe. Po vyšetrení a nekonečnom vypisovaní papierov mi povedali aby som ich poslala domov, vraj to tak skoro nebude a mňa dali na vzdycháreň. Super, nebude to tak rýchlo Tak som si lahla a písala pár ľuďom že teda už je to tu!!! Hneď vedľa bola sála z ktorej išli výkriky akoby niekoho drali z kože zaživa. Moc na pohode mi to nepridalo a do toho aby nebolo málo mi začali kontrakcie. Povedala som to sestričke, vraj až keď sa budú opakovať po menej ako 5 minútach budeme to ďalej riešiť a o 7:00 ma príde pozrieť doktor. Ani neviem ako to ubehlo, kontrakcie už boli pod 5 minút a prišiel doktor. Otvorená som bola na 5cm. Od mojej gynek. som mala odporúčanie rodiť cisárskym, pretože malý bol KP. Pre nemamičky, KP znamená otočený zadočkom dole a vtedy by sa najmä chlapci nemali rodiť prirodzene. Povedala som teda dr. že chcem kôli tomu cisarák. Keby ste videli čo potom nastalo! Ja v kontrakciách ledva som dýchala, prvorodička v strese a on ma ide prehovárať že to zvládnem aj prirodzene. Najviac ma dostal vetou: ,,Šak vy nemáte ani bolesti, dobre to zvládate, nebojte sa dáte to." No .... čo on môže vedieť o mojich bolestiach! To že som tam nevrieskala na celé oddelenie ako niektoré, ešte neznamená že ich nemám. Tak sme sa asi ďaľších 15min. naťahovali či cisarák áno alebo nie. Trvala som si na svojom tak som musela podpísať prehlásenie že odmietam ním stanovený postup, idem na vlastné riziko a bla bla. Potom sa začal stres a panika pretože zistili že som už moc otvorená a musí sa ísť okamžite na to. Sestrička po mne hučala nech sa nešuchtám a bežím na sálu. Poviete si no len by skúsila šak ja by som jej povedala svoje. Áno aj ja som taká ale v tej situácií som bola úplne iná, vydesená. Išli ma pripraviť, našťastie tam za mnou prišla mama. Zaviedli mi všetky možné hadičky a podobne, ležala som tam možno 20min ale pripadalo mi to ako večnosť! Bolesti sa stupňovali mala som chuť kričať, v duchu som prosila aby to už skončilo. Prišli na mňa tlaky, jednoducho šlo to samo nevedela som to ovplyvniť a samozrejme sestrička jačala nech netlačím. Konečne som si to odcupkala na sálu kde mi pichli narkózu. Bola len lokálna takže celý čas som bola pri vedomí a bolesti zmyzli.
Pršli dvaja doktori a šlo sa na vec. Teda najskôr prišla otázka od jedného z nich: ,,Slečna, kto napísal Keď Báčik z Chochoľova umrie?" Prosím?! To myslí vážne alebo to robí tá narkóza?! Otázku zopakoval...,,Ja neviem, Kukučín?" odpovedala som. ,,Neviem ani ja, to len tak." Zasmial sa a začali rezať. Celý čas mi rozprávali vtipy Vôbec som nevedela že rodím. Dobrá robota chalani!
Doktor: Ako sa bude bábo volať?
Ja: Karim
D: Ako ten futbalista Benzema?
J: Áno
D: A vy viete kto je to???
J: Jasné že viem, hrá za Real Madrid
D: To som prekvapený, tuto pán kolega určite nevie kto je to.
Druhý doktor len prikývol
Zrazu som ucítila jemný tlak a potom plač. Bože, to je Karim!!! Ukázali mi ho len na sekundu, išli ho umyť, povážiť a ukázať Iskrenovi a mojej mame. Zatiaľ ma zašívali. Sestrička mi ho opäť priniesla. Bol nádherný, maličký a kukal na mňa veľkými očkami. Chytila som ho za ruku a on mi jemnučko stlačil prst. Naše prvé stretnutie bolo nádherné, láska na prvý pohľad! Jeho odniesli na novorodenecké a mňa na pooperačku. Karim Nikolov sa narodil 29.9.2015 o 7:47 ráno s mierami 47cm a 3190g A potom mi to došlo. Tak a som mama! Nedá sa slovami opísať ten pocit, jednoducho si to musí každá žena zažiť. Od toho dňa akoby som nemala žiadnu minulosť, akoby nič pred jeho narodením neexistovalo. Začal sa nový život, jeho a môj. Mami a syna! Veta ktorú som počula milión krát od mojej mami že keby môže tak za mňa aj dýcha, zrazu nabrala úplne iný zmysel. Tak ako som si nevedela predstaviť že mamou budem, tak si teraz neviem predstaviť že by som ňou nebola! Ďakujem za každú jednu chvíľu s mojím synom
Okolo 3:00 ráno mi odtiekla plodová voda, kontrakcie žiadne tak sme sa pomaly vybrali do nemocnice. Na prijíme nás privítala ospalá ofučaná sestrička a kázala mi sa prezliecť. Pýta sa ma ako často mám kontrakcie, vravím jej že nemám len mi odtiekla voda. Že či som si istá že to bola plodová voda No nie, pocikala som sa a stále si po troškách ucvrkávam Aj s mamou a Iskrenom nás zobrala na pôrodné, no oni museli čakať na chodbe. Po vyšetrení a nekonečnom vypisovaní papierov mi povedali aby som ich poslala domov, vraj to tak skoro nebude a mňa dali na vzdycháreň. Super, nebude to tak rýchlo Tak som si lahla a písala pár ľuďom že teda už je to tu!!! Hneď vedľa bola sála z ktorej išli výkriky akoby niekoho drali z kože zaživa. Moc na pohode mi to nepridalo a do toho aby nebolo málo mi začali kontrakcie. Povedala som to sestričke, vraj až keď sa budú opakovať po menej ako 5 minútach budeme to ďalej riešiť a o 7:00 ma príde pozrieť doktor. Ani neviem ako to ubehlo, kontrakcie už boli pod 5 minút a prišiel doktor. Otvorená som bola na 5cm. Od mojej gynek. som mala odporúčanie rodiť cisárskym, pretože malý bol KP. Pre nemamičky, KP znamená otočený zadočkom dole a vtedy by sa najmä chlapci nemali rodiť prirodzene. Povedala som teda dr. že chcem kôli tomu cisarák. Keby ste videli čo potom nastalo! Ja v kontrakciách ledva som dýchala, prvorodička v strese a on ma ide prehovárať že to zvládnem aj prirodzene. Najviac ma dostal vetou: ,,Šak vy nemáte ani bolesti, dobre to zvládate, nebojte sa dáte to." No .... čo on môže vedieť o mojich bolestiach! To že som tam nevrieskala na celé oddelenie ako niektoré, ešte neznamená že ich nemám. Tak sme sa asi ďaľších 15min. naťahovali či cisarák áno alebo nie. Trvala som si na svojom tak som musela podpísať prehlásenie že odmietam ním stanovený postup, idem na vlastné riziko a bla bla. Potom sa začal stres a panika pretože zistili že som už moc otvorená a musí sa ísť okamžite na to. Sestrička po mne hučala nech sa nešuchtám a bežím na sálu. Poviete si no len by skúsila šak ja by som jej povedala svoje. Áno aj ja som taká ale v tej situácií som bola úplne iná, vydesená. Išli ma pripraviť, našťastie tam za mnou prišla mama. Zaviedli mi všetky možné hadičky a podobne, ležala som tam možno 20min ale pripadalo mi to ako večnosť! Bolesti sa stupňovali mala som chuť kričať, v duchu som prosila aby to už skončilo. Prišli na mňa tlaky, jednoducho šlo to samo nevedela som to ovplyvniť a samozrejme sestrička jačala nech netlačím. Konečne som si to odcupkala na sálu kde mi pichli narkózu. Bola len lokálna takže celý čas som bola pri vedomí a bolesti zmyzli.
Pršli dvaja doktori a šlo sa na vec. Teda najskôr prišla otázka od jedného z nich: ,,Slečna, kto napísal Keď Báčik z Chochoľova umrie?" Prosím?! To myslí vážne alebo to robí tá narkóza?! Otázku zopakoval...,,Ja neviem, Kukučín?" odpovedala som. ,,Neviem ani ja, to len tak." Zasmial sa a začali rezať. Celý čas mi rozprávali vtipy Vôbec som nevedela že rodím. Dobrá robota chalani!
Doktor: Ako sa bude bábo volať?
Ja: Karim
D: Ako ten futbalista Benzema?
J: Áno
D: A vy viete kto je to???
J: Jasné že viem, hrá za Real Madrid
D: To som prekvapený, tuto pán kolega určite nevie kto je to.
Druhý doktor len prikývol
Zrazu som ucítila jemný tlak a potom plač. Bože, to je Karim!!! Ukázali mi ho len na sekundu, išli ho umyť, povážiť a ukázať Iskrenovi a mojej mame. Zatiaľ ma zašívali. Sestrička mi ho opäť priniesla. Bol nádherný, maličký a kukal na mňa veľkými očkami. Chytila som ho za ruku a on mi jemnučko stlačil prst. Naše prvé stretnutie bolo nádherné, láska na prvý pohľad! Jeho odniesli na novorodenecké a mňa na pooperačku. Karim Nikolov sa narodil 29.9.2015 o 7:47 ráno s mierami 47cm a 3190g A potom mi to došlo. Tak a som mama! Nedá sa slovami opísať ten pocit, jednoducho si to musí každá žena zažiť. Od toho dňa akoby som nemala žiadnu minulosť, akoby nič pred jeho narodením neexistovalo. Začal sa nový život, jeho a môj. Mami a syna! Veta ktorú som počula milión krát od mojej mami že keby môže tak za mňa aj dýcha, zrazu nabrala úplne iný zmysel. Tak ako som si nevedela predstaviť že mamou budem, tak si teraz neviem predstaviť že by som ňou nebola! Ďakujem za každú jednu chvíľu s mojím synom
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára