Verano 3.

Prisnil sa jej zvláštny sen. Ráno si však z neho pamätala len to, ako sedela s Chorchem na pláži a rozprávali sa. On bol jej prvá myšlienka ráno a nemohla sa zbaviť pocitu že ho potrebuje hneď vidieť. Akoby bol ten sen skutočný a zblížil ich.
Nemohla sa sústrediť ani na prácu, čakala kedy sa už konečne objaví, ale ako naschvál nič.
Elis mala v ten deň voľno a nemohla sa už dočkať kedy Sam príde a konečne pokecajú. Spustila prvá. Rozprávala kto všetko v bare bol, ako moc sa opil, koľko zákazníkov ju balilo... ,,Počúvaš ma vôbec?! Šak ty si úplne mimo." prerušila svoj pútavý monológ. ,,Áno len premýšľam, nejdeme na drink a prejsť sa?" navrhla Sam. ,,Skvelý nápad!"

,,Nad čím si vlastne premýšľala? Vyzeráš utrápene. Deje sa niečo?" opýtala sa Elis a dala si riadny dúšok mojita.
,,Snívalo sa mi o Chorchem a odvtedy neviem prestať naňho myslieť."
,,No mňa...Sam, šak ty si do neho! A nehovor mi že nie, poznám ťa. Veď to bol debil a starý a náš šéf a neviem ešte aké ďaľšie predsudky si mala." pohotovo zhodnotila Elis.
,,Ja som mala predsudky? Ty si mi hovorila ako si mám dať pozor, že ma zabije a bla bla." bránila sa Sam
,,Hmmm vidím že nepopieraš že si do neho, uškrnula sa Elis, ale kašli na to! Iba ťa využije a tebe ostanú len oči pre plač. Nekazme si leto. Veď každý večer môžeš mať iného, sú tu z teba všetci hotový. Kukaj aj ten barman, už nám nesie tretie mojito zdarma a keď som šla na toaletu, pýtal sa ma či si zadaná."
,,Ja niesom ako ty. Ja potrebujem mať vzťah, nie striedať chlapov na jednu noc. A nie s Chorchem si nezačnem ani niesom do neho. Mala by som ale radšej zmeniť hotel. Nerobí mi dobre jeho prítomnosť a ani my dve sa skoro vôbec nevídame."

Po dopití piateho mojita si povedali že je najvyšší čas ísť domov. Sam sa však rozhodla že potrebuje pretriediť myšlienky, byť chvíľu sama a tak sa šla prejsť po pláži. Zašla naozaj ďaľeko ani to nevnímala. V diaľke uvidela mólo, povedala si že sa prejde ešte po ňom a vráti sa späť. Bol odtiaľ nádherný výhľad a ona sa nachvíľu zasnila. Prerušil ju známy hlas: ,,Čo tu robíte? Toto je moje miesto."
Sam zovrelo hrdlo a rozbúchalo sa jej srdce. Bol to Chorche. Pomaly sa otočila:,, Ja, ehmmm...prepáčte nevedela som. ,,Ha-ha-ha ja žartujem, veď sem môže prísť kto chce. Krásny výhľad, však? Rád sem chodím premýšľať." povedal Chorche hľadiac do diaľky na more. ,,Áno to naozaj je." nenapadlo jej nič iné ako odpoveď. Nastalo dlhé a trápne ticho. Nevedela či sa vypariť alebo začať konverzáciu, bola dosť nervózna. ,,Chcem sa vám ospravedlniť ako som reagovala vtedy v Chester's na vašu ponuku. Bolo to naozaj nezdvorilé."
,,To je vporiadku, ako ste sa rozhodli?"
Sam chvíľu zaváhala: ,,Trvám na svojom. Chcela by som aby ste na to miesto vzali Elis."
Na Chorcheho tvári bolo vidieť prekvapenie: ,,Ste naozaj zvláštna, iný by ponuku hneď prijal. Je mi to ľúto ale slečnu Elis na toto miesto vziať nemôžeme."
,,Škoda, dúfala som že to nebude problém". odvetila sklamane Sam
Chorche zvážnel: ,,Nemôžeme si takto mimo hotela potykať?"
,,Samozrejme, rada." prikývla Sam
,,Vrátim sa teda ešte k tomu večeru v Chester's. Keď mám byť úprimný, ponuka hostesky nebol skutočný dôvod prečo som ťa zavolal. Samozrejme keby chceš, vybaviť sa to dá. Chcel som sa s tebou rozprávať. Dúfam že sa nehneváš."
Sam spozornela: ,,Nehnevám, len neviem kam tým mieriš."
Chorche sa začal opäť červenať: ,,Je mi to trápne, cítim sa ako malý chlapec. Ale jednoducho ma privádzaš do šialenstva!"

Verano 2.

Keď sa Sam zobudila, zistila že zaspala do práce. Rýchlo na seba hodila hotelovú rovnošatu, prehrabla vlasy a utekala. Prišla len tak tak. Cítila sa naozaj mizerne, veď popili dosť a spala len dve hodiny. A tak aj vyzerala. Ako naschával, zjavil sa tam ešte aj Chorche. Posledný človek ktorého túžila vidieť. Prišiel k nej s úsmevom: ,,Dobré ráno slečna, dnes vám to pristane." Jemu šibe veď horšie ani nemôžem vyzerať. Ale v tom to prišlo. Rozbúchalo sa jej srdce a podlomili kolená. Horko ťažko zo seba vykoktala: ,,Dddddobré ráno aj vám, ďakujem." Tento svoj stav samozrejme pripisovala množstvu vypitého alkoholu a nedostatku spánku. Ako stúpala vonkajšia teplota, tak sa jej stav zhoršoval. Vypýtala sa domov. Šéfovi povedala že asi dostala úpal, nakoľko mala včera voľno a strávila ho na pláži.

Ľahla si k Elis a preberali včerajšiu noc. Teda aspoň to čo si z nej pamätali. Pre istotu Sam skontrolovala Facebook či sa tam neobjaví pár fotiek za ktoré by sa mali hanbiť. Videla že aj Chorche je online. Napíše mu? Nenapíše? A čo by mu vlastne písala? Kým uvažovala, stihol napísať on jej.
-Vraj ste sa necítili dobre. Nepotrebujete niečo priniesť alebo odviezť k lekárovi?
-Nie ďakujem, to je len úpal. Vyspím sa a bude fain.
-Dobre ale keby niečo tak mi zavolajte.
-Vporiadku
-Keď sa budete cítiť lepšie, rád by som sa s vami stretol.
Sam vyskočilo srdce až do krku.
-Kôli čomu? Stalo sa niečo?
-Je to pracovné, podrobnosti preberieme osobne.
No do...on určite videl fotky zo včera, vie že nemám úpal.
-Dobre, prídem potom k vám do kancelárie.
-Myslím že bude lepšie stretnúť sa inde. Poznáte bar Chester's?
-Áno
-Tak o 18:00 tam? Samozrejme len ak sa budete cítiť lepšie.
-Budem tam určite.
Elis hneď namietala: ,,Nechoď tam! Dá ti niečo do drinku, odvlečie ťa, znásilní a zabije."
,,Odpadnem. Že mi zrovna ty povieš takýto hororový príbeh, by som naozaj nečakala. Nepreháňaj, vieš kam a s kým idem takže keby sa do hodiny nevrátim, zalarmuj interpol." uškrnula sa Sam.

Keď vošla do baru, Chorche tam už sedel. Na svojom vzhľade si nenadala zrovna moc záležať, načo aj, má predsa úpal. Keď sa k nemu blížila, rozbúchalo sa jej srdce. Bol dokonale upravený ako vždy. Kľud Sam, nikto ťa nevyhodí, všeto bude fain.
Ako pravý gentleman sa pri jej príchode postavil a usadil ju.
,,Chcete ma vyhodiť?" vychrlila zo seba.
,,Je na to nejaký dôvod? Neviem o ňom. Skôr som vám chcel ponúknuť miesto hostesky v reštaurácií.Je to nenáročná a veľmi príjemná práca. Čo vy na to?" odpovedal jej s očarujúcim úsmevom.
Sam ostala v nemom úžase: ,,Teraz ste ma zaskočili. Nechcem pôsobiť nevďačne, ale nevzali by ste na to miesto radšej Elis? Viete, máme úplne opačné smeny a nemôžeme spolu tráviť čas."
Chorche sa nachvíľu zamyslel: ,,Ste si tým naozaj istá? Vy ste pre tú prácu ako stvorená a aj plat by ste mali vyšší."
,,Aký je rozdieľ medzi mnou a Elis? Jazyk ovláda tak isto ak nie ešte lepšie a je veľmi milá, medzi ľuďmi oblúbená!" bez rozmýšľania oponovala Sam a hneď to aj oľutovala. V tom však zbadala že Chorche nevie nájsť slová aby jej mohol odpovedať a dokonca sa aj trocha červená.
,,Ehmmm viete, nieje to len v mojej kompetencií. Musím sa o tom poradiť s manažérom reštaurácie a dám vám vedieť."
,,Dobre, teraz môžem odísť?" opýtala sa tentokrát už oveľa opatrnejšie.
Ešte stále červenajúci sa Chorche len prikývol hlavou.
Po ceste domov sa Sam zastavila v hoteli za Elis. Pre istotu, lebo ona by bola naozaj schopná volať interpol.
,,Nemyslím si že mu išlo o to miesto. Bolo za tým niečo iné, len sa ťa nalakal. Aj ja by som sa, úplne si ťa viem predstaviť ako si na neho vyletela. Občas sa naozaj neovládaš." vybuchla smiechom Elis.
,,Prečo ho zrazu tak podozrievaš? Žiarliš či čo? Si ho nechaj, viem že sa ti páči." odcekla Sam.
,,Pozri si mladá, pekná baba. Ani nevieš ako si ťa namotá, potom sa s tebou vyspí a odkopne ťa. Určite to má už dobre nacvičené. Každú sezónu nejakú klofne a keby len jednu. A ty mi budeš potom len pišťať aká si bola blbá."

V posteli Sam nad všetkým premýšľala. Nedávalo to zmysel. Ak ju chcel zbaliť, mohol ísť na to hneď. V hotelových pravidlách je ale jasne napísané že vzťahy na pracovisku sa netolerujú. Lenže ono by to vlastne nebol vzťah keby sa s ňou len vyspí. Okrem toho videla po hoteli pobehovať aj oveľa krajšie mladé baby. A nakoniec, chlap ako on určite nemá problém nájsť si ženu. Či ma jednu noc alebo celý život. A možno aj nejakú má kto vie. Prečo by si vybral práve ju?!

Verano 1.

Prvá facka prišla keď sa ubytovali. Špina, bordel, šváby, skrátka toto už nemalo nič spoločné s luxusným hotelom. Baby to ale zobrali športovo. V najbližšom obchode kúpili čistiace prostriedky, vytiahli fľšku domáceho čo im zabalili mami pre prípadné žalúdočné problémy a dali sa do upratovania. Do večera bol uprataný byt a aj oni.
Prvý deň v práci zvládla Sam bez problémov, mala skvelého šéfa. Staršieho, už na pohľad veľmi milého pána Michaela , ktorý jej ochotne všetko vysvetlil a cítila sa ako doma. Znepokojoval ju však Chorche. Počas jej smeny tam pár krát prišiel, vždy na ňu zazeral a niečo si šomral s Michaelom po španielsky. ,,O čo tomu chlapovi ide?! Nech mi dá pokoj, znervózňuje ma!" rozčulovala sa Sam pri poháriku vína keď s Elis rozoberala svoj prvý pracovný deň. ,,Čo by som ja za to dala keby sa pozerá na mňa. Možno by som mu aj dala! rehotala sa Elis. ,,Krava! To nieje smiešne, ide mi na nervy. Keď to bude ďalej takto pokračovať tak dám radšej výpoveď." rozčulovala sa ďalej Sam. Docuckali svoje vínko a šli spať.

Keď sa Sam chystala do práce nedalo jej nerozmýšľať nad Chorchem. Má sa ho opýtať aký má problém? Alebo radšej nie? Možno si to len nahovára. Práca jej išla od ruky, na Chorcheho si ani nespomenula, dokonca ho ani nevidela. Keď kráčala domov, pred hotelom ju dobehlo auto. Krásny nablískaný mercedes, kabriolet. Kútikom oka zbadala že v ňom sedí Chorche. Tvárila sa že ho nevidí, keď tu zrazu. ,,Dobrý deň slečna Sam, zveziem vás?" oslovil ju  Chorche. ,,Nie, ďakujem. Bývam len kúsok odtiaľto." rýchlo odvetila Sam. No on sa len tak nevzdal: ,,Ja viem, to nevadí. Veď musíte byť unavená a aspoň mi poviete či sa vám v hoteli páči." Nakoniec nasadla.
Odkiaľ vie kde bývam?! Aha vlastne šak je manažér asi vie v akej diere bývajú obyčajný zamestnanci. A prečo ho zaujíma či sa mi páči v hoteli? Ale vlastne bol celkom milý. A to auto! Behalo jej hlavou mnoho otázok, no odpoveď musela nájsť sama. Elis bola v práci a možno to bolo aj dobre, zas by jej povedala nejakú sprostosť. Rozhodla sa že to nechá tak a ide radšej chatovať s mamou, veď sa jej ešte nemala čas poriadne ozvať odkedy prišli. Po prihlásení na Facebook jej svietila nová žiadosť o priateľstvo. To snáď nie! Chorche! Potvrdiť? Nepotvrdiť? Načo mu to je? Radšej nepotvrdím, náhodou zverejníme s Elis fotky z divokej party a potom dostaneme vyhadzov. No pokušenie zistiť viac o Chorchem ju lákalo a tak žiadosť prijala. Sedela na jeho profile asi hodinu, no nič poriadne nezistila. Statusy v španielčine a google prekladač jej zrovna nepomohol. Podľa fotiek zistila že asi má rád potápanie, veľa cestuje a v info našla že študoval hotelový manažment na prestížnej švajčiarskej univerzite. Nuda.
Ráno keď vstala, Elis ešte spala pretože sa vrátila z práce neskoro v noci. Ona ale mala také nutkanie jej všetko povedať a vedieť jej názor, až ju zobudila. Prebrali to na balkóne s výhľadom na more a šálkou dobrej kávy. ,,Naozaj neviem čo si mám myslieť. Je divný, veď chrápať s tebou nemôže, teda nemal by ako tvoj nadriadený." zhodnotila Elis.
,,Ježiš prestaň! Si horšia než chlap! Myslíš aj na niečo iné ako na sex? Aj keď vlastne malo by to svoje výhody." pustili sa obe do rehotu a Sam odišla do práce.

Konečne sa dočkali vytúženého dňa voľna. Od rána ležali na pláži, popíjali drinky a užívali si krásne nič nerobenie. V jednom z plážových barov sa zoznámili s dvoma mladými španielmi. Baby z nich boli na mäkko a nechali sa ukecať na večeru. Povyťahovali to najlepšie čo mali, nahodili sa a vybrali sa do ulíc. Vládla super uvoľnená atmosféra a v tom pípla Sam sms-ka. Číslo nepoznala a v správe bolo len: Pekný večer, ako sa máte?
Čudné, kto to môže byť?
-Kto ste? odpísala Sam
-Chorche z hotela, chcem len vedieť či je všetko vporiadku, nevidel som vás dnes v práci.
-Áno je. Mám off.
,,A mám toho dosť! Pozri, on mi píše. Akože odkiaľ má moje číslo a prečo ma otravuje?!" hodila telefón na stôl a objednala si ďaľší drink.
,,Šibe mu?! Sam, on bude asi nejaký úchyl, dávaj si pozor!" znechutene povedala Elis.
Baby si však nedali pokaziť večer a pokračovali v zábave až do svitania.

Verano

Sam je 20 ročná študentka muzických umení. Blíži sa leto, končí prvý ročník a jej najlepšia priateľka Elis príde so skvelým nápadom. Stráviť leto v slnečnom Španielsku a niečo málo si popritom zarobiť. To ešte netušili čo ich tam čaká.

Pár dní pred odchodom začala Sam pochybovať či bolo toto rozhodnutie správne. Predsalen dve mladé baby sami ďaleko od domova a teraz keď každý deň počujete ako v správach riešia teroristické útoky, poprípade že mladé dievčatá sa stali obeťami obchodu s bielym mäsom. Už však nebolo cesty späť. Letenky zabookované, robota vybavená. A vidina leta pri mori bola silnejšia ako všetky obavy. Na tie úplne zabudla hneď po príchode keď uvidela kde budú s Elis pracovať. To snáď ani nebola práca ale raj na zemi. Luxusný hotelový komplex priamo na bielej piesočnatej pláži. Obe mali pracovať ako barmanky. Jedna však v bare na pláži a druhá v nočom hotelovom bare. Boli z toho spočiatku sklamané pretože sa báli že spolu nebudú môcť tráviť čas. No možno práve osud to tak chcel.
Hotelom, spolu so skupinkou ďaľších mladých ľudí ktorý prišli za prácou, ich sprevádzal jeden z hotelových manažérov. Predstavil sa ako Chorche. Chlapík niečo po 30 vysoký, snedý, s tmavými vlasmi a modrými očami, s upraveným strniskom a oblekom očividne šitým na mieru pretože mu dokonale sadol na každom kúsku jeho vyšportovaného tela. ,,No ja sa asi...Toho musím mať!" povedala Elis hneď ako ho uvidela. Bol presne jej typ. Sam len prevrátila očami: ,,Ale prestaň! Ešte sme len prišli a  hlavne je starý a náš šéf." Nemohla sa však zbaviť pocitu že ju stále nenápadne pozoruje.

Pôrod

Keď počúvam príbehy mamičiek ktoré rodili 15 hodín a niektoré aj viac tak som naozaj vďačná za môj rýchly a takmer bezbolestný porôd.
Okolo 3:00 ráno mi odtiekla plodová voda, kontrakcie žiadne tak sme sa pomaly vybrali do nemocnice. Na prijíme nás privítala ospalá ofučaná sestrička a kázala mi sa prezliecť. Pýta sa ma ako často mám kontrakcie, vravím jej že nemám len mi odtiekla voda. Že či som si istá že to bola plodová voda  No nie, pocikala som sa a stále si po troškách ucvrkávam  Aj s mamou a Iskrenom nás zobrala na pôrodné, no oni museli čakať na chodbe. Po vyšetrení a nekonečnom vypisovaní papierov mi povedali aby som ich poslala domov, vraj to tak skoro nebude a mňa dali na vzdycháreň. Super, nebude to tak rýchlo  Tak som si lahla a písala pár ľuďom že teda už je to tu!!! Hneď vedľa bola sála z ktorej išli výkriky akoby niekoho drali z kože zaživa. Moc na pohode mi to nepridalo a  do toho aby nebolo málo mi začali kontrakcie. Povedala som to sestričke, vraj až keď sa budú opakovať po menej ako 5 minútach budeme to ďalej riešiť a o 7:00 ma príde pozrieť doktor. Ani neviem ako to ubehlo, kontrakcie už boli pod 5 minút a prišiel doktor. Otvorená som bola na 5cm. Od mojej gynek. som mala odporúčanie rodiť cisárskym, pretože malý bol KP. Pre nemamičky, KP znamená otočený zadočkom dole a vtedy by sa najmä chlapci nemali rodiť prirodzene. Povedala som teda dr. že chcem kôli tomu cisarák. Keby ste videli čo potom nastalo! Ja v kontrakciách ledva som dýchala, prvorodička v strese a on ma ide prehovárať že to zvládnem aj prirodzene. Najviac ma dostal vetou: ,,Šak vy nemáte ani bolesti, dobre to zvládate, nebojte sa dáte to." No .... čo on môže vedieť o mojich bolestiach! To že som tam nevrieskala na celé oddelenie ako niektoré, ešte neznamená že ich nemám. Tak sme sa asi ďaľších 15min. naťahovali či cisarák áno alebo nie. Trvala som si na svojom tak som musela podpísať prehlásenie že odmietam ním stanovený postup, idem na vlastné riziko a bla bla. Potom sa začal stres a panika pretože zistili že som už moc otvorená a musí sa ísť okamžite na to. Sestrička po mne hučala nech sa nešuchtám a bežím na sálu. Poviete si no len by skúsila šak ja by som jej povedala svoje. Áno aj ja som taká ale v tej situácií som bola úplne iná, vydesená. Išli ma pripraviť, našťastie tam za mnou prišla mama. Zaviedli mi všetky možné hadičky a podobne, ležala som tam možno 20min ale pripadalo mi to ako večnosť! Bolesti sa stupňovali mala som chuť kričať, v duchu som prosila aby to už skončilo. Prišli na mňa tlaky, jednoducho šlo to samo nevedela som to ovplyvniť a samozrejme sestrička jačala nech netlačím. Konečne som si to odcupkala na sálu kde mi pichli narkózu. Bola len lokálna takže celý čas som bola pri vedomí a bolesti zmyzli.
Pršli dvaja doktori a šlo sa na vec. Teda najskôr prišla otázka od jedného z nich: ,,Slečna, kto napísal Keď Báčik z Chochoľova umrie?" Prosím?! To myslí vážne alebo to robí tá narkóza?! Otázku zopakoval...,,Ja neviem, Kukučín?" odpovedala som. ,,Neviem ani ja, to len tak." Zasmial sa a začali rezať. Celý čas mi rozprávali vtipy  Vôbec som nevedela že rodím. Dobrá robota chalani! 
Doktor: Ako sa bude bábo volať?
Ja: Karim
D: Ako ten futbalista Benzema?
J: Áno
D: A vy viete kto je to???
J: Jasné že viem, hrá za Real Madrid
D: To som prekvapený, tuto pán kolega určite nevie kto je to.
Druhý doktor len prikývol
Zrazu som ucítila jemný tlak a potom plač. Bože, to je Karim!!! Ukázali mi ho len na sekundu, išli ho umyť, povážiť a ukázať Iskrenovi a mojej mame. Zatiaľ ma zašívali. Sestrička mi ho opäť priniesla. Bol nádherný, maličký a kukal na mňa veľkými očkami. Chytila som ho za ruku a on mi jemnučko stlačil prst. Naše prvé stretnutie bolo nádherné, láska na prvý pohľad! Jeho odniesli na novorodenecké a mňa na pooperačku. Karim Nikolov sa narodil 29.9.2015 o 7:47 ráno s mierami 47cm a 3190g  A potom mi to došlo. Tak a som mama! Nedá sa slovami opísať ten pocit, jednoducho si to musí každá žena zažiť. Od toho dňa akoby som nemala žiadnu minulosť, akoby nič pred jeho narodením neexistovalo. Začal sa nový život, jeho a môj. Mami a syna!  Veta ktorú som počula milión krát od mojej mami že keby môže tak za mňa aj dýcha, zrazu nabrala úplne iný zmysel. Tak ako som si nevedela predstaviť že mamou budem, tak si teraz neviem predstaviť že by som ňou nebola! Ďakujem za každú jednu chvíľu s mojím synom 